Najlepšie kamošky navždy? Nehrozí...

23. srpna 2012 v 22:20 | Nin |  Príbehy

"Hej Bon!" skríkla na mňa Sasha.

"Už idém," zakričala som jej.

Volám sa Bonnie a Sasha je moja najlepšia kamoška. Obe máme 13 a zažili sme si toho spolu už dosť. Poznáme sa od 8 rokov kedy sme spolu boli v tábore. O rok neskôr Sasha nastúpila ku nám do školy. Bola som neskutočna rada keď som ju zbadala. A vtedy sa to vlastne celé začalo.

"Už som tu," povedala som zadychčaná keď som dobehla za Sashou.

"Už som myslela že nestihneme ísť na obed," podráždene mi povedala Sasha a ja som sa na ňu len usmiala.

"Nevieš čo máme na obed?" spýtala sa ma Sasha.

" A odkial to mám vedieť?" odfrkla som. Sasha na mňa zazrela a zrýchlila tempo.



Doletela som za ňou a už som sa postavila do radu na obed. Kým som sa dostala ku okienku tak uplynul nejaký ten čas a Sasha už zase začala vrčať že nestihne autobus domov.

Sasha totiž bývala vo vedlajšej dedine ktorá je vzdialená od nášho mesta 6 kilometrov.

Sashin hnev som si zase odniesla ja. Vyčítala mi že som strašne pomalá aj keď ona stále v rade hneď predo mnou a ja som zjedla obed rýchlejšie ako ona. Pravdupovediac, Sasha ma vždy podceňovala a to velmi. Nie len v mojej osobe ale aj čo sa týka priatelstva a chalanov. Keď som jej povedala že sa mi nejaký páči hneď musela vedieť kto to je a keďže ma podceňovala hneď začala rozmýšlať nad tým ako by nás dala do kopy. Zo začiatku sa mi to páčilo ale neskôr to velmi prehnala. Vždy som z toho vyšla ja ako tá najhoršia že sa mi niekto páči a ona tá najlepšia ktorá z toho vyšla vždy s nejakým vzťahom. A to sa mi už prestávalo páčiť...

"Tak počkáš na iný bus, nie?" navrhla som jej.

"A to si ako predstavuješ?," zase na mňa Sasha vybehla, "ja mám čakať pol hodinu na zastávke?"

"A čo sa ti stane?" drzo som jej odfrkla, dobre je to moja naj kamoška ale že by to bolo až také hrozné si nemyslím.

"A čo keby som išla na chílu ku vám?" vtieravo sa ma opýtala Sasha.

"To nebude dobrý nápad," povedala som jej a vstala. Už som odchádzala.

Prišla som do šatne zobrala bundu a tašku prehodila na plecia. Už som videla ako Sasha vošla do šatne. Hneď išla za Ginger. Ginger je naša spolužiačka. Išla som nenápadne okolo nich a snažila sa zistiť čo Sasha chce od Ginger. Chcela u nej stráviť tú "pol hodku" čakania na bus. Ginger jej prikývla a už išli. Začala som trošku žiarliť. "No čo aj ja si nájdem iné kamošky," v duchu som si povedala a išla som. Pred školou na zastavil Max. Max je o rok starší chalan.

"Ahoj, ty si Bonnie?" spýtal sa ma a ja som sa na ňho ostala prekvapene dívať. Po chvíli som sa zmohla na to aby som mu odpovedala.

"Áno, a-ale môžeš ma volať Bon," povedala som a usmiala som sa. On mi úsmev opätoval.

"Nechcela by si ísť niekedy von?" len tak-tak z neho vyšlo von. Nevedela som čo odpovedať, ešte nikdy sa ma žiadny chalan nespýtal či s ním nechcem ísť von.

Ale na koniec som prikývla a usmiala sa. S Maxom sme sa rozlúčili a ja som zamierila domov. O chvílu som bola doma. Bývam blízko školy a to je plus. Keď som prišla domov učila som sa. Škola bola pre mňa velmi dôležitá keďže mám prísnych rodičov a nemôžem si dovoliť doniesť domov žiadnu dvojku. Ja viem je to kruté ale už som si zvykla. Neskôr som si konečne zapla moj notebook. Prihlásila som sa na Fb a kukala čo je nové. Uvidela som fotky Sashi a Ginger. Že sa nudili, už to vidím. Sasha ozaj vyzerala tak, že ona ma už nepotrebuje. Bola som trochu sklamaná. O chvílu mi písal Max.

"Ahoj Bon, nechceš ísť so mnou dnes von?"

"Dnes? To akože už dnes?" ozvaly sa hlasy v mojej hlave ale odpísala som mu, že budem velmi rada. Napísal že o hodinu bude u mňa. Začala som sa chystať. Najprv som sa najedla aby som nebola hladná a potom nasledovala moja každodenná dilema, Čo si obliecť? Ale teraz to bola ozaj výnimočná situácia. Po dlhom rozhodovaní som vybrala úzke tmavé rifle, hnedé tielko a tyrkysovú košelu, ktorú som nechala rozopnutú. O chvílu zvonil zvonček. Išla som otvoriť a bol to Max. Pustila som ho dnu. Išla som si zobrať ešte klúče a mobil a mohli sme ísť.

Išli sme na zmrzku a potom sme sa len tak prechádzali. Keď bol už večer tak ma Max išiel odprevadiť. Keď sme boli pred domom tak ma chytil za ruku a pobozkal ma. Potom sa ma spýtal či s ním chcem chodiť, aj som s nadšením prikývla ale to už stál otec vo dverách a čakal na mňa.

"Už musím, zajtra sa vidíme. Pa," pošepkala som a už som letela.

Max len zamával a išiel. Rodičia sa prekvapivo nevypytovali a prišlo mi to podozrivé ale nechala som to tak.

Na druhý deň v škole som bola zase so Sashou. Velmi ma prekvapila keď na mňa vybehla s tým, že čo si o sebe myslím, keď chodím von s chalanom?! Ja som na ňu len prekvapene pozerala.

"Už si na mňa zabudla, veď sme najlepšie kamošky," zhúkla na mňa.

"Najlepšie, prepáč ale nepripadá mi to tak," drzo som jej odpovedala.

"Čo? Ako to myslíš?"

"Vôbec som nevidela tie včerajšie fotky s Ginger, ako vám bolo dobre a okrem toho, keď si mala chalana tak si na mňa tiež kašlala."

"Ale to je iné, si myslíš že keď máš chalana tak na mňa môžeš zabudnúť?! Ja keď som mala chalana tak som myslela aj na teba." povedala Sasha a odišla.

Zo začiatku mi bolo lúto že sme sa pohádali. Ale neskôr som si uvedomila, že na celý ten čas ničila. Velmi ničila. Mám Maxa a aj novú najlepšiu kamarátku Elli, tej môžem veriť a nespráva sa tak ako Sasha.

A aj takto môže skončiť kamarátstvo kvôli jednej blbej hádke.


 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Dorothea Dorothea | 24. srpna 2012 v 19:53 | Reagovat

pekné :)

2 Siss Siss | E-mail | Web | 25. srpna 2012 v 22:30 | Reagovat

Krásne :)

3 Saja Saja | Web | 26. srpna 2012 v 19:19 | Reagovat

užasné :)  vidno že máš talent :)

4 Nin Nin | 31. srpna 2012 v 15:52 | Reagovat

diki =) Sara ale ty máš vačší =)

5 Anonymous . Anonymous . | 3. září 2012 v 19:03 | Reagovat

ááá,neskutočne krásne..:)  vždy to ale obe mrzí :) ale nezabúdaj že vždy sa to môže vyriešiť :) aj ja som si to tak vyriešila s mojou kamoškou :) nepíš jej určite :) a keď nechceš tak ona ti napíše,  ak sa to dialo takto, obe by ste si mali prepáčiť :) ale neviem či to je len príbeh alebo pravda :) :-)  :-)  :-)

6 Nin Nin | 4. září 2012 v 14:30 | Reagovat

[5]: diki =) je to pravda len z malinkej časti keby som opisovala skutočnosť bolo by to dlhšie ;D

7 Anonymous . Anonymous . | 4. září 2012 v 19:17 | Reagovat

ale to nevadí :) nemáš začo, máš talen no :) ale tak ty by si jej ešte dokázala odpustiť :) hej dlhšie ?  mne to nevadí :D :D

8 Anonymous . Anonymous . | 4. září 2012 v 19:23 | Reagovat

alebo, môžeš chat :) :-)  :-)  :-)  :-)

9 Saja Saja | Web | 8. září 2012 v 17:15 | Reagovat

neviem prečo , ale tak pochybujem že tí čo nemajú blog , naň budú chodiť :)

10 Anonymous . Anonymous . | 10. září 2012 v 21:53 | Reagovat

ako ? nechápem teraz :))

11 Lela* Lela* | Web | 30. září 2012 v 8:22 | Reagovat

Krásny príbeh :)

12 Lola :) Lola :) | Web | 9. listopadu 2012 v 15:02 | Reagovat

krásne! :) rozmyslam ze aj ja dám na blog nejaké príbehy, ale asi na pokračovanie.... :D

13 timka timka | E-mail | Web | 28. ledna 2013 v 20:04 | Reagovat

ano to som preživala aj ja a stalo sa to iste ibaže kvoli tomu dievčati mi dal moj chalan kopačky [:tired:] a teraz sa s nou nebavim ale mam inu lepšiu :D ta si žiarli [:tired:]

14 timka timka | E-mail | Web | 28. ledna 2013 v 20:21 | Reagovat

ano to som preživala aj ja a stalo sa to iste ibaže kvoli tomu dievčati mi dal moj chalan kopačky [:tired:] a teraz sa s nou nebavim ale mam inu lepšiu :D ta si žiarli

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama