Deň ktorý mi zmenil život

29. září 2012 v 13:02 | Nin |  Príbehy
Už od mala som snívala o velkej kariére. Byť speváčka alebo herečka bol môj sen, myslím, že nie len môj. Každí mi hovoril, že som krásna a pod. ale ja som tomu nikdy nechcela veriť. Nie som narcis ako poniektorí.
A tak išli dni, až kým neprišiel 26. august. V ten deň som oslávila svoje sedemnáste narodeniny. Samozrejme kamoši ma vytiahli na disko. Súkromná párty bola ozaj dobrá. Bolo tam síce vela ludí ktorých som nepoznala, ale vela som ich tam aj spoznala. Parádne sme sa zabávali. Keď som sa chystala sfúknuť sviečky na torte dakto ma poklepal po pleci. Otočila som sa a stál tam neznámy chlapík. Hodila som na ňho výraz čo mal znamenať Čo tu robíš? alebo Kto si? ale neviem či mi to moc vyšlo. Podal mi vyzitku a povedal, že som velmi pekné dievča a mohla by som byť modelka. Hovoril velmi dobre anglicky, ale polo cítiť jeho jemný francúzsky prízvuk. Potom sa otočil na päte a odišiel. Dáko som to v tej chvíli nevnímala a sfúkla som sviečky. Všetkých 17 sviečok, teda aspoň myslím, že ich tam bolo sedemnásť. Domov som sa vrátila až ráno v jemne podnapitom stave. Rodičia ešte spali a ja som si hneď išla lahnúť do postele. Vstala som až niekedy na obed. Strašne ma bolela hlava. Mama už bola v kuchyni a niečo varila. Ledva som sa doťapkala do kuchyne a nabrala si čistú vodu. Potom som to už nezvládla a musela si sadnúť. Potom sa mi vynorila tá príhoda, s tým francúzom, asi to bol francúz. Z gatí som vytiahla trošku skrčenú vizitku.
Jossefe Giolo, modelingová agentúra,
Paríž.

Mala som pravdu je to francúz. Hneď som mala chuť vybehnúť na mamu s otázkou: Čo by si povedala keby som bola modelka? ale radšej som to nechala tak. Vrátila som sa späť do izby a znova zaspala. Ani neviem kedy som sa zobudila, ale už som bola úplne vpohode a plná energie. Rozhodla som sa že nájdem mamu. Vstala som, hodila na seba župan a išla. Mama sedela v obyvačke, na tvári mala okuliare, čo bol znak, že práve niečo číta. Áno, čítala svoju oblúbenú knižku, ale ja ani netuším ako sa volá. Prišla som k nej a sadla si. Ani sa na mňa nepozrela, čo som brala dosť zvláštne.
"Mamíí," skríkla som a zároveň drgla do mamy.
"Čóó?" spýtala sa ma mama.
"Čo by si povedala na to keby som bola modelka?" vyhŕkla som na mamu.
Mama neodpovedala iba sa na mňa dívala.
"Zlato ..." mama ani nestihla dopovedať a už som jej do toho skočila, "prosíím." Občas som sa správala ozaj ako malé dieťa, ale čo už. Ešte dlho som predsviečala mamu. No na koniec povadala áno, ale predsa mala podmienku. Všade, áno úplne všade bude chodiť so mnou (no dobre, nie až tak všade). Bola som šťastná, tak šťastná ako si to nikto nevie predstaviť.
Na druhý deň som volala Jossefemu. AJ on bol šťastný že som sa nakoniec rozhodla dobre. Už na druhý deň sme s mamou mali lietalo s prvou triedou a letom do Paríža.
Na letisku nás čakal šofér. Viezli sme sa neznámimy ulicami Paríža. Pred jednou budovou sme zastali. Bola to vysoká budova, dačo ako mrakodrap ale nie až tak vysoké. Šofér nám povedal, že pán Jossef nás čaká na šiestom poschodí. Vošli sme do budovy a zamierili ku výťahu. Vošli sme, stlačili číslo 6 a viezli sa hore.
Zastali sme na poschodí číslo 6, dvere sa otvorili a stál tam Jossefe. Milo sa na nás usmial, privítal a zaviedol nás do ateliéru. Bolo tam plno ludí, vecí, ale najmä velké množstvo krásneho oblečenia. Mama sa usadila v kresle blízko dverí a mňa si zobrali na starosť vyzážistky. Keď som sa pozrela do zrkadla, neverila som, že som to ja. Potom mi doniesli nejaké oblečenie, z tých pekných čo tam vyseli. Pozrela som na lístoček, Versace. Moja tvár zmenila výraz, tento krát to bol výraz prekvapenia, ale to len na chvílku. Tie šaty boli krásne, hodvábne, staroružovej farby. Také ako z minulého storočia. Navliekla som ic na ceba, vyzážistka na mňe spravila pár posledných úprav a mohlo sa ísť fotiť. Pred foťákom som stála len amatérsky, pár foto s priatelmi, to bolo všetko z mojej modelingovej praxe. Teraz som stála pred profi fotografom. Bol to skvelý pocit, taký neznámy, ale zároveň šťastný. Dávala som rôzne pózy, až to bolo šialené. Smiala som sa sama na sebe. Keď som neskôr uvidela tie fotky, nemohla som uveriť vlastným očiam. Boli fakt úžasné a to si nepotrpým na to aby som chválila sama seba. Tie fotky išli do rôznych magazínov, na bilbordy... proste skoro všade. Niekedy som len tak kráčala po ulici a zbadala bilbord s mojou tvárou. V tej chvíli som sa len usmiala a pokračovala ďalej. Na ulici ma spoznávali ludia... bol to neskutočne dobrý pocit. Bola som na všetkých módnych prehliadkach či už som kráčala po móle, alebo sedela v hladisku. Bola som šťastná, že sa to stalo práve mne. Mám neskutočne dobrý život, aj keď aj taký má pár chýb. Ale som šťastná. Predsa som v živote niečo dokázala.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 mrs.melow ♥ mrs.melow ♥ | Web | 29. září 2012 v 13:23 | Reagovat

ahoj , rada spriatelím, idem si ťa zapísať :)

2 mrs.melow ♥ mrs.melow ♥ | Web | 29. září 2012 v 13:30 | Reagovat

a mimochodom krásny príbeh :) ja začnem od zajtra, ešte musím dopísať svôj príbeh ;)

3 deni-blogisek deni-blogisek | Web | 29. září 2012 v 13:30 | Reagovat

Tak to je dost dobrej příběh :D Další část ?! :D

4 Nin Nin | 29. září 2012 v 13:38 | Reagovat

Diki =)
deni, toto sú len jednodielovky ;)

5 Nikkie Nikkie | Web | 30. září 2012 v 10:12 | Reagovat

oks, beriem ťa do affs, zapíš si ma ;)

6 Therr . Therr . | Web | 30. září 2012 v 16:57 | Reagovat

Tak to je doost dobrý :O

7 CaroliNe CaroliNe | Web | 30. září 2012 v 18:26 | Reagovat

Veľmi pekný príbeh :)

8 DaRa DaRa | Web | 30. září 2012 v 19:04 | Reagovat

keby som aj ja vedela napisat taky pekny pribeh :D klobuk dole,je to perfektné :)

9 Ja xX Ja xX | 30. září 2012 v 19:13 | Reagovat

Dosť dobré .. kecááám :D  super to je.. výýborné máš talent.. :)

10 Nin Nin | 30. září 2012 v 19:44 | Reagovat

Och ludia, ďakujem =))

11 sisusik sisusik | Web | 30. září 2012 v 20:20 | Reagovat

Medzi Affs ta beriem

12 Alicia Alicia | Web | 30. září 2012 v 21:06 | Reagovat

beriem ťa, ale mám momentálne na blogu hiatus, takže to prosím ťa akceptuj ;)

13 Lola :) Lola :) | Web | 12. listopadu 2012 v 17:08 | Reagovat

kráááásne! :) ja zase, že sa aj tu niečo stane a  ono to dopadlo dobre. :D asi chceš byť modelka, či? :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama