Neporazitelná bojovníčka

1. září 2012 v 21:50 | Nin |  Príbehy
"Končím s tebou!" zakričal na mňa Jack. Jack moja prvá skutočná láska. Slzy sa mi hrnuli do očí. Nezmohla som sa na nič iné len na to aby soms a postavila a išla do izby. Pri tom som nezabudla tresnúť dverami. Hodila som sa na postel a plakala do vankúša. Všade bolo ticho. O nejakú chvílu som počula tresnutie dverami. Jack už tiež odišiel.
"Čo ho tak mohlo naštvať?" začala som nahlas premýšlať. Nikto a ani nič sa mi neozvalo. Nevedela som čo robiť. Slzy mi stále tiekli po tvári a ja som nemohla nič robiť, len trpieť. Trpieť z toho hrozného žialu. Nemám som matku ktorej by som mohla všetko povedať, nemám ani kamarátku ktorej by som verila.
Nikto nebol doma. Otec chodil velmi neskoro a nezaujímali ho moje problémy. Zaujímali ho iba moje známky a keď príde večer domov či už spím. Kamaráti mi závidia velký dom, pekné oblečenie, vela peňazí, ale ja zase závidím im že majú rodičov. Majú rodičov ktorí ich majú radi, ostavujú s nimi narodeniny a podobné sviatky. Ja dostanem peniaze so slovami: "Vyber si ničo čo sa ti páči. Všetko najlepšie." Pravdu povediac už som sa s tým naučila žiť. Život ma to naučil a podla toho sa správam. Stratila som mnoho kamarátov len kôli tomu že nevedia povedať aká skutočne som. Jednám slovom? - Mrcha.
S Jacom som sa rozišla, teda on sa rozišiel so mnou už pred vyše 2 mesiacmi. Od vtedy hladám chalana ktorý by mi podlahol. Pohužial, ešte žiadny. Ale riadim sa heslom "Nikdy nevieš"
Dnes idem do mesta. Zmyslela som si to práve dneska ráno, možno dneska bude šťastný deň. Ráno som sa naraňajkovala, umyla sa a postavila sa pred moju skriňu. Hneď som vedela čo si oblečiem. Ružové minišaty a vysoké štekle. Dávala som len na Sexi balenie. Síce mi to nikdy nevyšlo ale ja sa nevzdávam. Tak ako aj dnes.
Nastúpila som do môjho čierneho športiačika a mohlo sa ísť. Prišla som do mesta, zaparkovala a mohlo sa začať Sexi balenie. Ten názov mi už začína liezť na nervy.
Išla som do malej kaviarničky na námestí.
"Ahoj Ria," pozdravila som čašníčkou s ktorou sme sa už skamarátili.
"Čo si dáš?" hneď sa ma spýtala.
"To čo vždy," odfrka som. Znamenalo to 3 deci kofoly a karamelový veterník. Nedávam si pozor na to čo jem, jednoducho sa nažerem a potom to zhodím, načo sa týrať? O chvílu som pred sebou mala veterník a aj kofolu. O chvílu bol tanier prázdny a pohár tiež.
"A ide sa," podichu som si povedala a vstávala zo stoličky.
"Maj sa," pozdravila ma Ria.
Išla som. Hladala som nejaké mužské telo. Na obzore ich bolo vela ale poviem pravdu, žiadny pekný. Po dlhej dobe som na jedného narazila. Bol tam ale jeden problém, mal babu. Ale predsa som to skúsila. Dva krát som na ňho zamrkala mojimi špirálovými mihalnicami. Na tretí krát som sa už neodvážila. Tá baba mi dala jasne najavo že on na predaj nie je! Ach, aká škoda. Po tom som už na nikoho nenatrafila. Našla som moje malé autíčko nastúpila a naštartovala. Došla som až domov. Vôbec ma neprekvapilo že v dome bola tma a v garáži nebolo žiadne auto.
Bežala som hore do izby, vyzliekla sa a dala si bublinkovú kúpel. Tú milujem najviac.
Po dnešnom dni som bola strašne unavená tak som hneď zalahla do postele.
Ráno som vstala. Bola sobota. Dnes by mal byť otec doma ale nič som nepočula, všade bolo ticho.
"Dnes je deň na šport. Doobeda do fitka a poobede trochu si zabehať." plán na dnešný deň som mala hotový. Keď som prišla do kuchyne nikto tam nebol. Mala som pravdu, otec zase nie je doma. Naraňajkovala som sa, tak ako vždy a zvalila sa na gauč. Užívala som si to ticho. Ale ako môžem povedať že užívala? V tomto dome je ticho stále. Už si ani nepamätám kedy naposledy som s otcom strávila večer. Okej, nie je čas sa nejako stresovať, dnes nás čaká pekný a namáhavý deň. Vychystala som sa do fitka a mohlo sa ísť.
Prišla som, odložila si tašku a išla do haly. Zapla som pás a išla. Najprv pomalšie a potom som zrýchlila. Pás mám najradšej. V tom ku mne prišiel milý chlapík a spýtal sa ma či by som ho nepustila. Chvílu som váhala ale potom som sa len usmiala a odišla som. Chvílu som si oddýchla. Potom som už pokračovala v iných veciach. Keď som sa pozrela na hodinky bolo 11:53. Čas na obed. "Dnes zase zajdem do fit-bufu" povedala som si, napila sa a išla. Dobehol za mnou ten milý chlapík z pásu a spýtal sa ma či by ma mohol pozvať na obed. Milo som prikývla a išli sme. Dala som si ako vždy zeleninový šalát z malými kockami kuraťa. Ale tiež pravda je že v tom bufete nič moc nenájdete.
Zistila som že ten chlapík sa volá Max a do mesta sa presťahoval len nedávno a nikoho tu nepozná. Dohodli sme sa že mu urobím "sprievodcu" dnes večer.
Večer sme si išli zabehať aby to nebolo len také spoznávanie. Ešte vela som sa o ňom dozvedela a bola som rada že som mohla dakomu pomôcť a zoznámiť sa s novým človekom.
Večer keď som prišla domov som bola velmi unavená. Prekvapilo ma že otec bol už doma. Pozdravila som ho a hneď sa zvalila do postele. Vôbec mi nevadilo že dneska som sa celý deň potila a neskutočne som smrdela, jednoducho mi to bolo jedno. Ale až vtedy som si uvedomila že Max je ten chlapík ktorého už dlhšie hladám. Takto sme sa stretávali mesiac. Potom nastal deň kedy padol prvý bozk a tak to išlo ďalej. Max ma úplne zmenil, už nie som tá mrcha ktorá žmurká na pekných chalanov. Vážim si to čo mám. =)
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Saja Saja | Web | 2. září 2012 v 13:56 | Reagovat

krásny článok :)

2 Nin Nin | 2. září 2012 v 16:58 | Reagovat

Nemyslím si, tvoje sú lepšie =) len som to chcela napísať =)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama