Škaredá Betty

12. září 2012 v 20:43 | Nin |  Príbehy
Rozhodla som sa napísať nejaký príbeh na pokračovanie. Neviem ako sa vám to bdue páčiť, ale dúfam že to bude fajn =) Tak diki a komentujtéé ;D
Nin.

Som Betty a mám 16. Priznávam sa, vyzerám hrozne. Viem že v tomto veku si to hovorí každá baba ale ja vyzerám ozaj hrozne. Keď sa postavím na váhu len púlim oči kolko som zase pribrala. Naposledy číslo na váhe ukazobalo 82 kg. Umieram od toho. Ale vlastne nie som len tučná. Mám brčkavé ryšavé vlasy po ramená, pehy a zelené oči mi len tak svietia. Nosím strojček ale okuliare našťastie nie. Ale naučila som sa s tým žiť. Ešte aj meno mi sedí, Škaredá Betty, tak ako ten šialený seriál. Len ja mám od tej Betty dosť daleko.
Keď mi už nič nejde tak ako by som chcela, aspoň sa snažím dobre učiť. Myslím že mi to aj celkom ide, na moje počudovanie.
"Betty, zastav sa u mňa po hodine prosím," povedala mi naša slovenčinárka, pani Deelová. Neodpovedala som, len som kývla hlavou na súhlas.
Hodina slovenčiny skončila a ja som išla za pani Deelovou do kabinetu. Tento krát som sa bála, čo sa môže diať, aj keď som v kabinete pani Deelovej bola už vela krát. Prišli sme pred učebňu geografie vedla ktorej má kabinet. Odomkla kabinet a vošli sme. Bez slov mi podala nejaké papiere. Potom len pošepkala že už mám isť. Pozdravila som a zvrela dvere do kabinetu. Vôbec som netušila čo sú tie papiere. Keď som ich začala listovať zistila som, že je to pre rodičov tak som to už ďalej nelistovala.
"Betty, o chílu nám začína hodina Chémie," zastavila sa pri mne Viv, moja jediná ako, tak kamarátka.
"Hneď idem," hádzala som si veci do tašky a brala ju na plece.
Prešli sme do druhej chodby a z nej hore po schodoch. Chémiu mám skutočne rada, viem je to divné, ale keždý má rád niečo iné.
Chémia bola naša posledná hodina. Keď zazvonilo, ako inak som zase nahádzala knihy to tašky a pomaly sa išla prezuť. Obed mávam doma, len v škole mi nechutí.
O chílu som bola doma. Doma ma už čakala mama a otec bol v práci. Po byte rozvoniavali palacinky. Už som sa nemohla dočkať. Ale na niečo som zabudla... tie papiere! Hneď som pre ne išla. Bola som zvedavá čo sa v nich skrýva, veď kto by nebol? Dala som to mamke a čakala kým to otvorí. medzi tým som sa poriadne najedla. Palacinky s nutelou a šlahačkou. Moje najoblúbenejšie jedlo. Po dobe keď to mamka stále neotvárala, odišl som do izby. Chytila som knižku a začala čítať. Velmi sa mi nechcelo, ale nemala som čo robiť. Na koniec som zaspala.
Keď som sa prebudila bolo už 16.32. Len som zagúlala očami a išla do obyvačky. Myslela som že preáve tam sedí mamka. A mala som pravdu. Keď som tam vošla milo ma privítala.
"No dobré ráno Betty, ako si si pospala?" spýtala sa ma mama čítajúc neznáme listy.
"Dobre. Čo to čítaš?" zvedavo som sa opýtala a sadla si na gauč.
Mama neodpovedala a ďalej čítala.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Saja Saja | Web | 12. září 2012 v 21:24 | Reagovat

dobré :) začiatok dokonalý , až tak že idem napísať takúto jednodielovku :D čosíí :D sestra podobne dačo vravela :D len kúsok vic trápne a si mala počuť čo som na to vymyslela :DDDDDDDDDDDDDDDDDDDDD

2 Nin Nin | 13. září 2012 v 11:18 | Reagovat

Potom mi povieš =D ale tak díki ;D

3 Saja Saja | Web | 13. září 2012 v 19:43 | Reagovat

už to je na mojom blogu :)

4 Lola :) Lola :) | Web | 10. listopadu 2012 v 21:08 | Reagovat

:D dobré sa teším na 2 diel! :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama