Říjen 2012

Pes je najlepším priatelom človeka

30. října 2012 v 17:36 | Nin |  Iné veci z mojej tvorby
Hovorí sa, že pes je najlepším priatelom človeka. Pes vás nikdy nedokáže sklamať, tak ako človek ktorého máte najradšej a veríte mu.
O psovi existuje vela citátov. Patrí k nim aj tento:
,,Jeho srdce bije za dvoch. Najprv za svojho pána a až potom za seba."
Ten citát sa mi neskutočne páči. Je pravdivý, teda aspoň si to myslím ja.
Psovi môžeš povedať čokolvek a pri tom máš istotu že on to nikomu neprezradí. Vždy ťa bude oddane počúvať.
Keď vidí že máš slzy v očiach, jeho oči tiež zmenia výraz. Vtedy vidíš že pes cíti tiež.
Ten pocit keď sa mu pozrieš do očí a aj on tebe a packu ti položí na koleno alebo do dlane je úžasný. Vtedy vidíš že ťa berie za priatela, pre ktorého spravý čokolvek.

Ja psa mám aj keď nie doma. Vyrastali sme spolu. Stále sú z nás velkí kamaráti. Má možno už 11 rokov, ale stále je to ON.
Pamätám si ako som mu robievala koláčiky z piesku a čudovala som sa, že ich nechce jesť. Teraz zije všetko. Najradšej spolu vyžierame hrozno =))
Nedám ho za nič, je to môj dokonalý kamarát.

Zázračný jav, nazývaný sneh

29. října 2012 v 19:38 | Nin |  Nin
Dnešný deň sa celý niesol v tom znamení že sneží. Konečne to dorazilo aj ku nám.
Celý deň sme v triede mali odtiahnute žalúzie a vždy keď bola možnosť čumeli sme do okna. Najlepšie to bolo cez Biolu čo bola piata hodina. Sedím so šialenou spolužiačkou Simou. Neverili by ste aké to je s ňou sedieť. Sedela som s ňou už pol roka a teraz zase, ale nesťažujem si. No... kukla sa vonku oknom a na celú triedu zvrieskla "Snežíííí" ja som dostala iba neuveritelný záchvat smiechu. Stavy som schytávala aj potom keď začala spievať Nie sme zlí lebo ona keď začne spievať.. no nechajme to tak.
S prvou vločkou to vlastne aj všetko začína. Prichádza zima a ku zime patria aj Vianoce a Nový rok. Keď zabudneme že vianočné reklamy dávajú už koncom októbra, čo je teraz, je to úžasné. Milujem keď napadne prvý sneh a my ideme zo školy, gulujeme sa a prídeme domov celí mokrí. Keď sa vtedy pozriem do zrkadla ako zo mňa tečie, len sa usmejem a pozriem von oknom. Je to proste super.
Milujem ten vianočný čas. Vela ludí miluje Vianoce len z toho dôvodu že dostanú plno darčekov, síce väčšinou sú to deti. Poviem pravdu, bola som taká aj ja a sú takí aj moji bratranci. Teraz sa už neteším na darčeky aj keď aj tak je nejaká tá nedočkavosť. Milujem tú atmofréru, to jedlo ktoré je skutočne sviatočné a milujem to, že môžem byť s luďmi ktorých mám rada, aj keď nie s úplne všetkými. Čo by to bolo za rodinné Vianoce, kebyže domov donesiem partiu kamošov, že bez nich to nebudú tie pravé Vianoce? Myslím si že by to nebolo velmi vhodné.
Dneska som konečne vytiahla aj zimnú čiapku. Ja viem, možno je to skoro a možno to vôbec nie je moderné ale mne to nevadí, ja čiapky nosím rada aj keď nie všetky. Už som nenašla moju oblúbenú fialovú z ktorej odpadol brmbolec ale čiapku ktorú mám už asi rok a ešte som ju na hlave vôbec nemala. Môj macík, tá čiapka vyzerá úplne ako macík.
Idem ešte vychutnávať posledné snehové chvílky, keďže sneh sa už topí. Nemám na pláne ísť teraz vonku a zvaliť sa na zem do toho zbytku snehu, zase až tak na hlavu nie som =D. Ale aj pohlad z okna na to biele čudo je príjemný.
Majte sa zatil,
Nin.

PS: Ja viem, tá kvalita =D ale ja za to nemožem =D

I´m OK.

28. října 2012 v 18:41 | Nin |  Animky
Našla som jednu krásnu animku. Aspoň si myslím že je úžasná, pretože je pravdivá.
Často sa bojíme povedať pravdu pretože nevieme ako zareaguje ten druhý.
Nin.

1348570916654131_animate_large

Moje naj - SONGY

28. října 2012 v 15:28 | Nin |  Čo som nezaradila
Rozhodla som sa sem dať moje naj SONGY. Je možné že to budem robiť každý mesiac, pre porovnanie toho ako sa mi zmenil vkus. Ja viem, môj vkus je trošku iný ako majú ostatný. Ale mne je to jedno, počúvam si čo chcem ;)

1. the Wanted - I found you.
Milujem TW a o tom songu ani nehovorím. Len pri tejto pesničke sa dokážem úplne uvolniť, dostať sa preč z mojich negatívnych myšlienok a dostať sa do textu.

Viac v c.č.

Môj dokonalý život

27. října 2012 v 17:07 | Nin |  Príbehy
Kráčam uličkou zo zámku rovno do mesta. Mala som na sebe krásne modro-biele šaty ktoré mi boli ušité rovno na mieru. Stretávam som množstvo poddaných.Všetci sa mi zdravili a ja som ich odzdravila.
V tom do mňa vrazil nejaký chalan a ja som sa ocitla v strede školskej chodby s rozsypanými knihami. Ten chalan sa len postavil, zasmial sa a utekal preč. Knihy som si pozbierala a vstala som. Kráčala som po chodbe a o chvílu som odbočila do učebne zemepisu. Sadla som si do zadnej lavice. Do triedy prišiel pán Frizz a začal hodinu. Ja som zase začala snívať svoje sny.
Sedela som vo velkom hodvábnom kresle a slúžky mi skúšali množstvo topánok. Keď prišlo na moje oblúbené ružové lodičky až som zajačala od radosti. Nálada mi sklesla vtedy keď som zistila že do nich už nohu nevpracem. Snažila som sa ju tam vopchať ale nešlo to.
"Čo si o tom myslíte vy, slečna Bloomová?" spýtal sa ma známy hlas. Ten hlas ma prebudil a ja som zistila že je to hlas pána Frizza. Hodila som na ňho len nechápavý pohlad a bola som ticho. Nakoniec tú otázku položil niekomu inému. No v tom zazvonilo. Všetci sa z triedy vyrútili ako stádo slonov. Ja som vychádzala ako posledná.
Bol čas obeda a ja som pri stole sedela sama ako vždy. Všetci si myslia že som šialená kôli tomu že snívam. "Čo je na tom zlé že občas snívam?" táto otázky mi často beží hlavou.
"Vaša výsosť, je čas na obed" prišiel ma zavolať Charlie, náš sluha. Postavila som sa a išla za ním. Prišla som do jedálne kde už bolo na stole množstvo dobrých jedál. Sadla som si. O chvílu prišli aj rodičia a začali sme jesť.
"Cŕŕŕŕn.." ozval sa zvonček ohlasujúci ďalšiu hodinu na ktorú som meškala. Rýchlo som sa pobalila a letela do triedy. Práve sme mali matiku. Pani Redsslová sa na mňa pozrela len vražebným pohladom. Keď zo mňa konečne spustila zrak odhodlala som sa ísť si sadnúť. Vybrala som zošity a knihu. Snažila som sa znova neponoriť zas do mojich snov a podarilo sa. Celú hodinu som počúvala nudný výklad matiky. Matiku som nikdy nemala rada. Keď zaznel zvonček, už som sa aj ja z triedy vyvalila s tým stádom. Matika bola totiž posledná hodina a ponáhlala som sa domov.
Keď som prišla domov mama sedela v kresle a čítala svoju oblúbenú knižku, otec zase nebol doma. Mamu nezaujímalo že som už znova doma. Nevenovala mi ani jediný pohlad. Rozhodla som sa teda ju ignorovať aj ja. Zhodila som veci a bežala do izby. Zvalila som sa na postel a znova začala snívať. Sníval sa mi krásny sen.
Veď vy viete, o mojom dokonalom živote.

Ako šialený škrečok..

26. října 2012 v 18:34 | Nin |  Nin
Prečo taký nadpis? Pretože dneska som sa chovla úplne rovnako. Dokonalá nálada zo včerajška mi ostala. No, nie z celého včerajška skôr z večera. Jóój.. ten človek je tak úžasný. Moc sa na ňho teším. Viem že sa rozprávam ako sama so sebou. Chceli by ste vedieť o kom hovorím? No, ešte si to premyslím =D
Myslela som, že tento víkend budem tráviť u ocina. Ale ako som sa dozvedela, nebude to tak. Až cez prázdniny dojdem k nemu, takže Sara dúfam že budeš doma ;D. No vlastne s tým súvisí aj ten môj dokonalý pocit.
Čo z dnešného dňa? Ako to zhrnúť? Asi tak že sa nič neudialo. Nuda ako obvykle, teda až na to že chalani našli v spolužiakovej lavici 8 plastových fliaš a začali nimi trieskať do všetkého do čoho sa tresnúť dalo. Strašne z toho boleli uši. Potom sme na nich trochu navrieskali a leteli hore do fyziky lebo už zvonilo. Toť asi vše.. viac ma nenapadá.
Inak, máte dáky návrh na príbeh? Už dávno som nič nepísala a rada by som, takže ak máte nejaké návrhy dajte ich sme a možno z toho dačo spravím.
Ešte sa chcem poďakovať za všetky komenty ku článku Prečo mám rád...? uvidím sa so bdue dať spraviť a možno tam na koniec aj pôjdem. Dám vám ešte vedieť.
Neviem či dneska dám ešte nejaký článok, uvidím.
Každopádne, majte sa zatial,
Nin.

Tumblr_m1wt6ohk0x1r50au6o1_400_large

Prečo mám rád...?

25. října 2012 v 19:54 | Nin |  Nin
Baby ma nahovírajú nech idem na súťaž Prečo mám rád slovenčinu, Slovensko?
Kto nevie o čo ide, je to súťaž v písaní príbehov alebo básní a súťaží sa o najlepšiu vecičku. Baby hovoria, že tam mám ísť, ale ja som si nie istá. Príbehy síce píšem rada ale myslím, že tam by som to nezvládla.. ani neviem ako by som obstála. Moje príbehy sa môže páčiť kamarátom, alebo nejakým teenagerom, ale čo by na to povedali dospelí ludia?
Preto sa vás chcem spýtať ako by som sa mala rozhodnúť, keďže sa sama neviem. Budem vďačná všetkým čo sa vyjadria. Nepodrebujem len pozitívne názory, beriem aj negatívne ;D
Diki,
Nin.

PS: Nemožem z tohto obrázku =DDD

Oblečko.. ;D

24. října 2012 v 20:21 | Nin |  Nin
Písala som vám, že na národky som bola na nákupoch a kúpila som si pár pekných kúskov (3 tričká, nohavice-tie zelené). Pofotila som tak vám to hodím sem. Nie sú to velmi kvalitné fotky keďže moj foťák je úplne úžasný verte mi. Je pravda že tam ani ja nevyzerám dokonale ale žijem s tým. Posúďte vy ;D
Nin.


Dnešok, och joj.. =D

23. října 2012 v 19:53 | Nin |  Nin
Tak denska bol parádny deň. Až na prezentáciu projektu z neminy z ktorého som aj tak doslala 1 a 2 z angliny čo učitelka skoro dostala infazkt, že ja mám 2. No čo už, odomňa nikdy nevieš čo môžeš čakať.
K tomu nám v triede začalo tiecť umývadlo, čiže fajn. Chalani sa potom obhadzovali tým mokrým papierom, čo dali pod to aby to netieklo takže po celej triede sú kúsky žltého toaleťáka. Ale to neni to nalepšie..
Dneska na nábožku som mala parádnu debatu s Andrejom (jeden áčkar):
A: Takže ona na mňa jebe?
Ja: Áno, jebe na teba.
A: To akže fakt na mňa jebe?
J: Akože fakt.
A: A to prečo na mňa vlastne jebe?
J: A čo ja viem? ...

Ďalej to už písať radšej nejdem ;D
Potom za mnou došiel A. zase a hovorí mi:
"Nina, ja s tebou budem chodiť, dobre?"
Ja sa na ňho ostanem len blbo dívať, že: "Čo?"
=DD

Čo povedať na zajtra? Jáj, zase hudobka, nemám rada hudobku aj keď z učitelky si robíme neskutočnú prdel. Tak ona sa naštve a my si z nej potom robíme ešte väčšiu predel. Ale kto jej môže za to že je taká tučná a neholí sa? no ja nie! Potom vstupka z matiky. Je skoro koniec októbra a my ideme písať vstupku z matiky, no je to normálne? podl mňa nie, ale triedna si myslí dačo iné. To je asi šetko, je síce ešte pár vecičiek, ale tie vám už písať nejdem ;D
Majte sa,
Nin.

Tumblr_m0yqvd8klu1qee3zto1_500_large

Nadpis → ?

22. října 2012 v 20:39 | Nin |  Nin
Dneska bol radádny deň, aj keď bola škola. Neskutočné stavy boli. Jeden z nich:
Ideme so spolužiačkou z obeda a pred nami ofina, najkrajší chalan zo školy
a spolužiačka taká: ,,Ahoj ofina!" a on sa otočil. Neskutočné stavy som chytala.
Dobrá správa je, že z bioly som z písomky dostala 2, čo som bola zmierená s tým že to bude 4. A tá sviňa učitelka ma ešte aj skúšala, jasné bolo to na 3, ale dala mi 2 čo bolo až nemožné, ale potešujúce. Písomka z chémie tiež žiadna sláva, nemám z toho dobrý pocit. Zajtra nemina a deják, och joj...
Inak, poznáte ten zvláštny pocit keď vaše nálady majú úplný mix? Cítite sa vinne za všetko, ale popritom ste šťastný, niekto vám tak strašne chýba, že ho chcete mať pri sebe ale vieťe že to nie je možné.. Čakám, kedy sa tam vpravo objavý ten vyškerený smajlík a ja viem že je to on.. ale predsa to cítim a dosť, je to neskutočne zvláštny a nepríjemný pocit.. Ale ja to predýcham =)
Inak, rozmýšlala som nad tými videami. Neviem ešte ako to bude, keďže samej sa mi to asi nebdue dobre robiť. Sara, ak chceš možeme to robiť spolu, bude to lepšie ;D
Ešte stále som neprišla na to s kým pôjdem na Paraormal Activy 4, hlási sa niekto dobrovolne? Asi začnem presviedčať ludí, inak to nepojde.
Takže držte zajtra palečky nech všetko vynde dobre.
Majte sa,
Nin.
Tumblr_m7l7n6gwud1qg6rkio1_r1_250_large

La-la-lá

21. října 2012 v 20:20 | Nin |  Nin
Čavko =D
V prvom rade sa chcem ospravedlniť, že tento víkend bol čo sa blogu týka úplne nanič.. nestíhala som, predsa len bola oslava a nebolo času dačo napísať. Ale už som tu a neplánujem mať toho až tak vela, teda okrem školy.. ;)
Oslava bola fajn, neskôr vám dám aj pár fotiek, ale neviem kedy to bude ;) ..zajtra možno dám fotky pár vecí ktoré som si pokúpila, nie že by som sa chcela chváliť, ale to len tak ;)...
Chcem ešte povedať, alebo sa vás spýtať, čo by ste povedali na to keby som robila na blogu videá. Už som o tom hovorila Helči a hovorila, že by to bol fajn nápad. Tak prejdime k veci. Bolo by to ako Detektiv videos. Išlo by tam o to, že by som pátrala po niečom. Napríklad, prečo sa facebook volá facebook. Ja viem, blbý príklad, ale to bolo prvé čo ma napadlo ;D Možno to znie trošku decky, ale myslím, že by to detské nebolo. Museli by byť len nápady ;D prosím, vyjadrite sa v komentoch a keď tak, dopíšte o čom by mal byť prvý diel.
Majte sa,
Nin.


Nie je to vždy lahké..

19. října 2012 v 19:47 | Nin |  Príbehy
Narodila som sa v dobrej rodine. Nehovorím že sme boli bohatý. Mala som dobrých rodičov čo bol základ. Cítila som sa skutočne dobre. V našej rodine bol ešte jeden človek. Bol to môj starší brat. Vždy sme spolu vychádzali dobre, aj keď občas sme mali svoje chvílky.
Môj otec bol vojak. Otca som mala radšej ako mamu, síce bol vždy prísny, ale zvykla som si. Brat ho nikdy nerešpektoval...
Prišiel čas a otec chcel zarobiť viac peňazí, rozhodol sa teda že pôjde do Afghanistanu. Vedel, že to bude ťažkých 6 mesiaco bez rodiny. Ani ja som si to nevedela predstaviť, ako to bez neho vydržím. Ale už som sa s tým nejako zmierila.
Nadišiel čas odísť. Noc pred tým som nemohla spať, celú som preplakala. Ráno keď som vstala, uvidela som otca v maskáčoch. Už len ten pohlad mi vhnal slzy do očí. Otec prišiel ku mne a objal ma. Cítila som jeho pach, taký klasický vojenský, ale predsa to bol pach môjho otca. Strčil mi so ruky malú hviezdičku. Takú tú vojenskú. Strčila som si ju do vrecka a utrela si slzy. Otec mi dal pusu na čelo a odišiel smerom do obyvačky. Ja som sa najedla, vychystala a mohli sme ísť. Mama bola už nervózna ako dlho mi to trvá a brat odmietal ísť s nami. Otcovi povedal jediné ,,Čav" a viac sa s tým nebabral. V tej chvíli som ho začala nenávidieť. Nasadli sme do auta, mama za volant a otec na sedadlo spolujazdca. Ja som si sadla dozadu. Išli sme známou cestou. Keď som zbadala pole so slnečnicami vedela som, že sme v blízkosti letiska a nastane čas lúčenia sa. Prišli sme na letisko, zaparkovali a išli na pristávaciu plochu kde už bolo pripravené lietadlo a bolo tam vela ludí. Všetci mali slzy v očiach ani ja som nebola výnimka. S otcom som sa poriadne vyobímala a nechela ho pustiť, ale už naozaj musel ísť. Mama ho len objala a zamávala. Keď lietadlo odlietalo z mojich očí začalo tiecť vela sĺz. Nešlo to neplakať. Keď sme nasadli do auta, mama ma ohŕkla jediným: ,,Prestaň už revať!" pri pohlade na ňu sa mi chcelo revať ešte viac. Po čase som sa ukludnila a snažila sa na to nemyslieť. Aj tak som každý večer nemohla zaspať pretože som myslela na ňho. Po nejakej dobe sme začali každí deň spolu volať na skype. Keď som ho videla a počúvala čo všetko tam zažíva, tlačili sa mi do očí slzy. Ale snažila som sa byť silná. V tej dobre pre mňa neexistoval žiaden chlap, žiaden chalan iba ON. Otec bol pre mňa všetkým.
Blížili sa Vianoce a ja som si nevedela predstaviť, aké to budú vianoce bez neho. Na Vianoce bol náš hovor ovela dlhší a vtedy som už silná byť nemohla, rozplakala som sa priamo pred kamerou, slzy mi len tak stekali po lícach a kvapkali na klávecnicu. Najradšej by som strávila celý večer tam. S ním, aj keď nebol pri mne.
Neboli to tie úžasné Vianoce ako po iné roky. Tie darčeky ma vôbec nepotešili. Radšej som zaliezla do izby a vytiahla hviezdičku ktorú mi otec dal keď odchádzal.
Dni išli velmi pomaly a ja som počítala už každú sekundu kedy sa otec vráti. Mama stále hovorila, že otec sa nevráti, aj keď ja som nevedela prečo, aj keď som ho videla každí večer a vedela som, že je zdravý a šťastný.
Týždeň pred otcovim návratom, som už mohla zase začať dobre spávať. Tešila som sa, že ho znova uvidím, budem ho môcť objať, cítiť jeho vôňu..
Deň pred dňom D, som sa mamy spýtala, či pôjdeme za otcom na letisko. Mama o tom nechcela ani počuť, stále opakovala, že on sa nevráti. Nemala som na pláne prehovárať ju, nasadla som na autobus a išla. Velmi som sa tešila. Prišla som na letisko kde čakalo už vela ludí. Za malú chvílu pristálo lietadlo a začali vystupovať muži v maskáčoch. Otec vyšiel medzi poslednými. Keď som ho zbadala začala som sa drať dopredu a rozbehla sa za ním. Objala som ho tak silno ako to len šlo. Nevydržali sme to obaja a slzy nám tiekli po lícach tak silno ako len vedeli. Keď som mu povedala, že mama ma nechcela odviezť ani prísť so mnou, naštval sa.
Domov nás odviezla manželka otcovho kolegu. Keď sme prišli domov a mama nás uvidela stáť vo dverách len zagúlala očami a otočila sa. Spoustila sa hádka. Radšej som zaliezla do izby. Neskôr som išla aj za bratom, že otec je už doma, bolo mu to úplne jedno. Otočila som sa a odišla.
Môj otec podal návrh na rozvod a zverenie mňa do jeho starostlivosti. Vyšlo nám to. Mama s bratom sa odsťahovali a my si žijeme spokojne, dobre a nič nám nechýba.


/PS: Tento príbeh, je z malej časti skutočný. Naši sa síce rozviedli ale nie kôli takejto situácii. Môj ocino je vojak a toto som zažila skutočne, aj keď trošku inak. Poviem pravdu, tento článok som písala dlho, pretože bolo pár častí pri ktorých som len tak lahko nemohla pokračovať, aj pár slzyčiek vyšlo z mojich očí. Ten kto to nezažil to nepozná./

Konečne 13 =D

19. října 2012 v 18:29 | Nin |  Nin
Ták.. dnes je to už 13 rokov čo žijem. S mamkou sme spolu spomínali na to, aké to bolo keď som bola malá, povedala mi vela vecí o ktorých som ani nevedela že som robila. Sama som sa čudovala a čudovala som sa aj nad tým ako som to všetko mohla zvládnuť. Ako som to zvládla bez rozprávania, keď teraz kecám skoro stále (pravda, iba vtdy keď mám náladičku)... Je to zvláštne a zvláštne aj bude..
Keď som sa dneska pozrela do zrkadla a len tak hladela sama na seba, jasné prišlo mi to trošku divné, ale zamýšlala som sa nad tým, že som iná, zmenila som sa a riadne, ale kmu to vadí? No mne určite nie =))
Zajtra bude velká rodinná oslava. Prídu bratranci z Čiech, teta, ujo... hovorím že to bude extra velká oslava ;D NA bratrancov sa akže extra teším, keďže ma nikdy nebaví sa s nimi hrať, predsa som staršia a o dosť. Peťo má 7 a Marek 3. Ani si neviete predstaviť tú hrôzu, ááhh... ale budem to musieť zvládnuť, budú to moje 2 dni. V škole bolo parádne, ani som nečakala že to bude až také super. Všetci boli nadšení z čokoládok a nálepky ktoré boli v nich sa nachádzali po celej škole, akoby to nikto nečakal ;D
Chcem sa poďakovať aj Vám. Ďakujem, za všetky tie gratulácie ;D A Smíšek sa pýtala, kolkátka to bude tento rok, bude to šťastná 13 =))
Mám na pláne to aj s pár luďmi osláviť, tak dúfajme že to vynde ;) Síce mi ešte neblahoželal ten, od ktorého si to prajem najviac, ale stále verím ...
Trošku mimo veci, chcela by som ísť na Paranormal activity 4, ale neviem s kým, možno sa dakto nájde ;D je pravda, že som ešte ani nezačala ludí presvečovať ale najprv si musím vybrať s kým by som išla ;D Oplatí sa mi to? Viem, že je to 4 ale predchádzajúce diely som nevidela.
Tak zatial,
vaša šťastná Nin.

A je to tu =D

18. října 2012 v 19:56 | Nin |  Nin
Ako tak rok plynul tak nastal dátum 18.10. tento dátum nieje ničím výnimočný. Ale deň potom, čiže 19.10. je už niečim zaujímavý. Ale čím? Asi tým, že osoba menom Nin (čiže JA) má zajtra narodeninký.. Nečakám od toho nijako moc, mám slúbené nákupy, som neskutočný nákupný maniak. Od ocina to budú nové topánky a od tety, zase dáke hovadiny, ako minulý rok som dostala svietiacu korytnačku z ktorej mal najväčší zážitok môj 2 ročný bratranec. Tak čo už...
Síce aj baby mi slúbili darčeky, ale ja od nich žiadne nechcem. Síce si vždy kupujeme darčeky, ale proste nechcem aby sa trápili dákymi darčekmi pre mňa.
Ale verím tomu, že ludia v triede budú nadšení, keďže im donesiem také malé mliečne čokoládky. Je ich radšej viac, lebo poznám svojich spolužiakov.
Dúfam, že si na mňa spomenia aspoň pár ludí, aj bez toho aby som im to sama oznámila, síce existuje aj Facebook ;D
Majte sa zatial,
Nin.


OMG =DD

18. října 2012 v 18:15 | Nin |  Čo som nezaradila
Ale né, čo ti jbe =DD toto je už čo =DD ale rehocem sa =DDD



Malé dievčatko? ... =D

17. října 2012 v 20:10 | Nin |  Nin
Už dávnejšie som sa bŕlala v mojich starých fotkách. A čo som nenašla? jasné, moju starú fotku.. vyzerám tam smiešne (aspoň podla mňa) =D
Keď som bola malá tak som vždy vytŕčala predné zuby, takže som vyzerala ako zajac. Teraz sa na tom rehocem =D Mala som asi 6 rokov =D och joj...
PS: Helča, sorry, ale úplne si mi ukradla nápad =D


Animky TW

16. října 2012 v 17:16 | Nin |  Animky

Všera vyšiel najnovší klip The Wanted ku songu I found you. Kto ho nevidel kuknite, oplatí sa =) TU
Našla som aj pár animiek a keďže som neodolala, tak som ich sem musela hodiť.. I´M SORRY =D Ale aj vy si sich určite zamilujete.. =))

Tumblr_mbyj62fort1rwh6kjo1_500_large


Spolužiaci.. =D

16. října 2012 v 16:30 | Nin |  Čo som nezaradila
Dneska mi spolužiak poslal video ktoré s ostatnými chalanmi nakrútili. Dobre som sa aj zasmiala =DD Tak čo na to hovoríte vy? =D mne sa to ozaj páči =DD a hlavne si všímajte to krásne prostredie za mojom panelákom a tú našu krásnu triedu =D ..a o tabuli ani nehovorím, učivo z litiky =D


Plyšák..

15. října 2012 v 15:40 | Nin |  Iné veci z mojej tvorby
Hneď keď si sa narodil, podostával si plno darčekov o ktorých si ani nevedel. Medzi nimi bol určite aj nejaký plyšák, najký ten hebký velký macko. Hebký, mäkký, bol to ten s ktorým sa ti najlepšie zaspávalo. Vytvorili si si k nemu nejaký vzťah a na všetkých tvojich cestách nemohol chýbať. Bol to ten najlepší kamarát ktorý vždy poslušne sedel na mieste. Ty si veril, že to nie je len obyčajný medvedík, že určite dýcha a občas sa aj pohne.
Ako tak išli roky ty si rástol a tvoj milovaný macko zapadol niekde v tmavom kúte. Zabudol si, čo všetko si s ním zažil, ako velmi si ho mal rád. Prišli iné veci a plyšáky ostali zabudnuté.
Občas si sa ale potreboval vyplakať, vyrozprávať sa, ale nemal si komu. Vtedy ti zrak padol do tmavého kúta kde smutne sedel tvoj milovaný medvedík. Prišil si k nemu, zodvihol ho a oprášil. Pri pohlade do jeho tváre sa ti na tvári objavil úsmev a z očí za vykotúlali malé slzičky. Objal si ho a znova položil na postel. Začal si rozprávať a on ako vždy, poslušne ťa počúval. Nakoniec ti dovolil aby si si do ňho utrel slzy a tebe bolo hneď lepšie.
Aj keď je to len plyšák, ktorý nedýcha a nemá dušu, vie toho spraviť velmi vela, aj keď my o tom možno nevieme.

PS: Tieto fotky sú už staršie ale perfektne sa mi sem hodili. Okrem toho sa mi aj velmi páčia, pripadám si tam ako Mrs. Bean =D ..toho medvedíka som dostala na moje 4.-té narodeniny. Bol to síce iba medvedík, ale ja som v ňom videla ovela viac =)

Vzdialenosť..

15. října 2012 v 10:44 | Nin |  Čo si myslíte vy?
Hovorí sa, že vo vzťahu je dôležitá vzdialenosť.
Niektorí si nevedia predstaviť, že by chodili s niekým kto býva vo vedlajšom meste no iným je jedno, že bývajú od seba aj 50km. Je to ťažko.. vzdialenosť je podla mňa dôležitá, ale ak si tí ludia veria nemusí to byť až také ťažké.
Ja som divný človek. V poslednej dobe sa mi páčia chalani ktorý bývajú odo mňa dobrých 20 a aj viac km. Ale dáko sa na to nedívam aj keď..
Určite ste už počuli tú frázu: " Vo vzťahu je nepodstatných 5 V: vzhlad, výška, váha, vek a vzdialenosť. Aj keď je dôležitá, nehrá najdôležitejšiu rolu =)
Tumblr_mdy74h6zfu1rbdlfmo1_400_large

Aký názor na to máte vy? Dokázali by ste s niekým chodiť na dialku? =)
Nin.