Nie je to vždy lahké..

19. října 2012 v 19:47 | Nin |  Príbehy
Narodila som sa v dobrej rodine. Nehovorím že sme boli bohatý. Mala som dobrých rodičov čo bol základ. Cítila som sa skutočne dobre. V našej rodine bol ešte jeden človek. Bol to môj starší brat. Vždy sme spolu vychádzali dobre, aj keď občas sme mali svoje chvílky.
Môj otec bol vojak. Otca som mala radšej ako mamu, síce bol vždy prísny, ale zvykla som si. Brat ho nikdy nerešpektoval...
Prišiel čas a otec chcel zarobiť viac peňazí, rozhodol sa teda že pôjde do Afghanistanu. Vedel, že to bude ťažkých 6 mesiaco bez rodiny. Ani ja som si to nevedela predstaviť, ako to bez neho vydržím. Ale už som sa s tým nejako zmierila.
Nadišiel čas odísť. Noc pred tým som nemohla spať, celú som preplakala. Ráno keď som vstala, uvidela som otca v maskáčoch. Už len ten pohlad mi vhnal slzy do očí. Otec prišiel ku mne a objal ma. Cítila som jeho pach, taký klasický vojenský, ale predsa to bol pach môjho otca. Strčil mi so ruky malú hviezdičku. Takú tú vojenskú. Strčila som si ju do vrecka a utrela si slzy. Otec mi dal pusu na čelo a odišiel smerom do obyvačky. Ja som sa najedla, vychystala a mohli sme ísť. Mama bola už nervózna ako dlho mi to trvá a brat odmietal ísť s nami. Otcovi povedal jediné ,,Čav" a viac sa s tým nebabral. V tej chvíli som ho začala nenávidieť. Nasadli sme do auta, mama za volant a otec na sedadlo spolujazdca. Ja som si sadla dozadu. Išli sme známou cestou. Keď som zbadala pole so slnečnicami vedela som, že sme v blízkosti letiska a nastane čas lúčenia sa. Prišli sme na letisko, zaparkovali a išli na pristávaciu plochu kde už bolo pripravené lietadlo a bolo tam vela ludí. Všetci mali slzy v očiach ani ja som nebola výnimka. S otcom som sa poriadne vyobímala a nechela ho pustiť, ale už naozaj musel ísť. Mama ho len objala a zamávala. Keď lietadlo odlietalo z mojich očí začalo tiecť vela sĺz. Nešlo to neplakať. Keď sme nasadli do auta, mama ma ohŕkla jediným: ,,Prestaň už revať!" pri pohlade na ňu sa mi chcelo revať ešte viac. Po čase som sa ukludnila a snažila sa na to nemyslieť. Aj tak som každý večer nemohla zaspať pretože som myslela na ňho. Po nejakej dobe sme začali každí deň spolu volať na skype. Keď som ho videla a počúvala čo všetko tam zažíva, tlačili sa mi do očí slzy. Ale snažila som sa byť silná. V tej dobre pre mňa neexistoval žiaden chlap, žiaden chalan iba ON. Otec bol pre mňa všetkým.
Blížili sa Vianoce a ja som si nevedela predstaviť, aké to budú vianoce bez neho. Na Vianoce bol náš hovor ovela dlhší a vtedy som už silná byť nemohla, rozplakala som sa priamo pred kamerou, slzy mi len tak stekali po lícach a kvapkali na klávecnicu. Najradšej by som strávila celý večer tam. S ním, aj keď nebol pri mne.
Neboli to tie úžasné Vianoce ako po iné roky. Tie darčeky ma vôbec nepotešili. Radšej som zaliezla do izby a vytiahla hviezdičku ktorú mi otec dal keď odchádzal.
Dni išli velmi pomaly a ja som počítala už každú sekundu kedy sa otec vráti. Mama stále hovorila, že otec sa nevráti, aj keď ja som nevedela prečo, aj keď som ho videla každí večer a vedela som, že je zdravý a šťastný.
Týždeň pred otcovim návratom, som už mohla zase začať dobre spávať. Tešila som sa, že ho znova uvidím, budem ho môcť objať, cítiť jeho vôňu..
Deň pred dňom D, som sa mamy spýtala, či pôjdeme za otcom na letisko. Mama o tom nechcela ani počuť, stále opakovala, že on sa nevráti. Nemala som na pláne prehovárať ju, nasadla som na autobus a išla. Velmi som sa tešila. Prišla som na letisko kde čakalo už vela ludí. Za malú chvílu pristálo lietadlo a začali vystupovať muži v maskáčoch. Otec vyšiel medzi poslednými. Keď som ho zbadala začala som sa drať dopredu a rozbehla sa za ním. Objala som ho tak silno ako to len šlo. Nevydržali sme to obaja a slzy nám tiekli po lícach tak silno ako len vedeli. Keď som mu povedala, že mama ma nechcela odviezť ani prísť so mnou, naštval sa.
Domov nás odviezla manželka otcovho kolegu. Keď sme prišli domov a mama nás uvidela stáť vo dverách len zagúlala očami a otočila sa. Spoustila sa hádka. Radšej som zaliezla do izby. Neskôr som išla aj za bratom, že otec je už doma, bolo mu to úplne jedno. Otočila som sa a odišla.
Môj otec podal návrh na rozvod a zverenie mňa do jeho starostlivosti. Vyšlo nám to. Mama s bratom sa odsťahovali a my si žijeme spokojne, dobre a nič nám nechýba.


/PS: Tento príbeh, je z malej časti skutočný. Naši sa síce rozviedli ale nie kôli takejto situácii. Môj ocino je vojak a toto som zažila skutočne, aj keď trošku inak. Poviem pravdu, tento článok som písala dlho, pretože bolo pár častí pri ktorých som len tak lahko nemohla pokračovať, aj pár slzyčiek vyšlo z mojich očí. Ten kto to nezažil to nepozná./
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Smíšek Smíšek | E-mail | Web | 19. října 2012 v 23:24 | Reagovat

Ouu... To je mi moc líto... muselo to být strašné... neumím si představit, že by se naši rozvedli...

2 Therr. Therr. | Web | 20. října 2012 v 11:46 | Reagovat

To je tak krásně citově napsáno. Klobouk dolů, máš opravdu talent. Je mi to líto co se stalo mezi tvojimi rodiči ale ... už to tak bývá :(.

3 xPorcelain_dollx xPorcelain_dollx | Web | 20. října 2012 v 15:47 | Reagovat

Napsalo jsi to fakt krásně, dojemně.

4 Fley^ Fley^ | Web | 20. října 2012 v 17:33 | Reagovat

to je mi líto ,že se vaši rozvedli :/ já si to nedokážu představit :(

5 Fley^ Fley^ | Web | 20. října 2012 v 17:33 | Reagovat

to je mi líto ,že se vaši rozvedli :/ já si to nedokážu představit :(

6 Alicia Alicia | Web | 20. října 2012 v 17:40 | Reagovat

napísala si to úžasne. ja mám tiež rozvedených rodičov a viem aké to je.

7 Kate Kate | E-mail | Web | 20. října 2012 v 20:06 | Reagovat

To je mi ľúto že sa vaši rozviedli :( Ale pekne si to napísala ^^

8 tropical-summer tropical-summer | 21. října 2012 v 15:12 | Reagovat

To je veľmi pekný príbeh (: A smutné...

9 Helčaa Helčaa | Web | 21. října 2012 v 19:23 | Reagovat

Máš to krásně napsaný, až jsi mě skoro rozbrečela:/
Víš o mím tátovi, chápu jak to pro tebe musí bejt težký/  Já bych umírala strachy:/

10 Jessie Jessie | Web | 21. října 2012 v 19:39 | Reagovat

Úžastný príbeh, klaniam sa tvojmu spisovateľskému umeniu. :-)
A úplne ťa chápem. Moji rodičia sa taktiež rozviedli, a ja som to skoro psychicky neprežila... :-?

11 DaRa DaRa | Web | 21. října 2012 v 20:15 | Reagovat

Normálne ma to dojíma 8-O Rozvod je ťažká vec,keby sa moji rodičia rozviedli,nezvládla by som to ... :-?

12 Eve Eve | Web | 24. října 2012 v 18:29 | Reagovat

užasný článok :)

13 Lola :) Lola :) | Web | 12. listopadu 2012 v 20:04 | Reagovat

krásny príbeh!  milujem tvoje príbehy! ♥ sú krásne a je tam aj kúsok života... a je mi to ľúto, že sa vaši rozviedli. u mojich sa k tomu schyľovalo, ale zachránilo sa to! :)  a opäť sme krásna a šťastná štvorčlenná rodinka! :)

14 nessie-renesmee nessie-renesmee | 8. prosince 2012 v 15:16 | Reagovat

Smutné :(

15 kathrin kathrin | 4. února 2013 v 17:36 | Reagovat

krásne..... :-)

16 Waya^^ Waya^^ | 6. března 2013 v 17:33 | Reagovat

Krásne :OO Moji tiež niekedy majú chuť podať návrh na rozvod ale hádky patria ku každmu manželstvu ;) Potom to prejde a sme šťastní :) Môj oco je tiež vojak ale on bol na Cypre a v Kosove našťastie nie v Afganistane :)

17 Káťa Káťa | Web | 18. července 2013 v 21:41 | Reagovat

Je to krásně napsané, dojemné, je v tom srdce, cit.. obdiv :) Ještě je to napsané slovensky, což pro mě znamená, žeje to ještě více dojemné :-) Jsem ráda, že jsem si mohla něco takového přečíst, a jsem ráda, že žiješ v  pohodke.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama