Listopad 2012

Kamaráti..

29. listopadu 2012 v 19:42 | Nin |  Čo som nezaradila

Keby mali všetci moji priatelia skočiť z mosta, neskočila by som s nimi.

Čakala by som na dne, aby som ich chytila.


Ja viem, písala som už vela krát, že na priateloch mi skutočne záleží a neviem si bez nich predstaviť život. Je mi jedno, že si budete o mne myslieť že som šibnutá a ignorujem celý svet okolo mňa a žijem len pre kamarátov.
Som človek ktorý sa so svojimi preblémami nezveruje rodičom. Mám taký pocit, že im nemôžem naplno veriť, aj keď viem že sú to rodičia ja im nedokážem povedať všetko. Vtedy sú tu tí užasní ludia ktorých nevymením za nič. A to sú priatelia.
Moje spolužiačky kladú kamarátov až niekde za oblečenie, chalanov.. až na to, že kamaráti tu boli skôr ako tvoj chalan a je im jedno čo máš na sebe, záleží im iba na tom aký skutočne si ;)
Nesúdim ludí podla výzoru, dobre, možno občas, ale viem ich odhadnúť. Niekedy sa tí najlepší priatelia skrývajú v tých najohavnejších stvoreniach.

PS: Tá foto, no čo k nej povedať? .. neviem, nie som tam úžasná, ale hodila sa mi sem, tak prečo ju sem nehodiť? Hh..

Čo teraz?

28. listopadu 2012 v 19:14 | Nin |  Čo som nezaradila
Pre dnešný deň tu mám len jednu adminku. Keď som ju videla prvý krát rehotala som sa na nej ako debil. Síce aj teraz sa na nej ešte smejem ale už nie tak moc ale pred tým.

Čo si myslíte o tej animke a hlavne o tom chalanovi?
Viem divná otázka, ale zaujíma ma váš názor ;D




Zajtra už zase do školy. Čo som komu urobila? Držte palce nech všetko dopadne OK a najmä Biola. Snáť to dáko zvládnem a nezaspím rovno na občianskej.
Majte sa,
Nin.

Nie je zlé byť sama sebou

27. listopadu 2012 v 14:31 | Nin |  Nin
Nie každý je tým, kým skutočne je. Niekto musí byť lepší,
Tumblr_me3sdvpe7p1rky0v4o1_500_large
aby ho niekto zobral do party a iný zase nesmie byť až príliš dobrý pretože potom by to bol už šprt...

Priznávam sa, ani ja nie som vždy sama sebou. Je iba pár ludí pri ktorých môžem byť taká aká som.
V škole je to inak. Ako náhle vstúpime s babami do školy zmením sa na niekoho iného. Prvá vec je už tá, že občas mám pocit, že sa im musím pchať do riti aby si ma vôbec všimli.
Naša trieda je dosť zvlášne postavená. Ak chceš mať u nás v triede nejakú osobnosť alebo aby ťa proste brali takého aký si a nie niekym iným musíš byť výrazný. Buď sa musíš baviť s tými správnymi luďmi, dobre vyzerať, alebo byť proste iný ako sú tí všetci okolo.
Mňa berú ako tú "inú" aj keď velmi iná nie som. Rozhúkavam sa po triede a za každú cenu musím dosiahnuť to čo chcem ja a nie oni. Mávam ale aj blbé dni keď si zaleziem do svojej zadnej lavice, nohy vyložím hore a len tak tam sedím. Vtedy každí vidí že sa mi dačo stalo a väčšinou ma ohŕnknú otázkou: "No čo kačica, gunár ťa opustil?" ... je to zvláštne. Áno, moja prezývka je kačica, síce netuším prečo, ale zvykla som si. V tej chvíli na nich hodím iba môj neprítomný pohlad a kašlem na všetkých.

Sama sebou som iba pri pár luďoch.
Sara, Terka, Kubo.. parádny kamoši, pri ktorých sa dokážem odviazať, byť taká aká som, proste byť sama sebou.
Mamina.. to je proste mama ktorá nesklame. Som jej vďačná za to, že so mnou prežíva túto skvelú pubertu, a hlavne vtedy keď je to so mnou na nevydržanie sa jej čudujem že ona to vydrží.
L.CH. .. je dôkazom toho že aj človek ako JA sa dokáže hanbiť a nebyť až taký ukecaný ako pri iných.
...
Je ich dosť, ale nie dosť vela. Pri niektorých ozaj musím byť iná, preotže ak by som bola taká aká som bola by som nula. Na jednej strane by som sama sebou chcela byť, ale na druhej ňou byť nemôžem. A to ma na tom mrzí..

Život v troskách

26. listopadu 2012 v 12:07 | Nin |  Príbehy
/Slúbený príbeh. Dala som ho teda na 2 časti. Tiež si myslím že by toho bolo príliš a neviem či náhodou aj teraz toho nie je vela. Dúfam že sa bude páčiť a Sara, diki za to, že si mi to dovolila napísať ;D
Nin./

Volám sa Dyna. Mám 16 a žijem vo velkom meste. Žijeme v dome na predmestí. Ja, mama, otec, brat a sestra. Jediná nevýhoda toho je, že z detí som najstaršia. Môj bráško je skvelý bonzák ale na na seba nekecne nič. Sestrička zase kecne všetko ale ona je z toho vždy tá najnevinnejšia a celé si to odpykávam ja.
Vráťme sa späť. Som klasický teenager. Nie som velmi oblúbená, ale mám pár priatelov ktorý za to skutočne stoja. Ako som už písala, rodičia ma neberú velmi úžasne, keďže moji súrodenci na mňa všetko hádžu, takže som to najhoršie dieťa aké len môže byť. Zaracha je pri mne dosť časté. Som šialenou fanúšičkou Justina Biebra. Mnohý ma za to odchudzujú, ale je to moja vec. Proste sa mi páči a s tým nikto nič nenarobí.
Školu nemám rada a vidno to aj na mojich známkach. Rodičom dosť na tom záleží, pretože si ma predstavujú ako vynikajúcu manažérku celosvetovo známej firmy, ktorá vie minimálne 5 cudzích jazykov a je dokonalá. Ale ja taká nie som. Mám inú vysnívanú budúcnosť.
Toto všetko začalo dňa 16.3.1996. V ten deň prišla na svet malá Dynnia Freen, čiže ja. Bola som to najroztomilejšie a najmilšie čo si moji rodičia mohli priať, teda aspoň podla slov mojej babičky. Moje modré oči mi na tvári svietili a moje blonďaté vlásky ich krásne dopĺňali. Ako dieťa som nebola velmi šťastná. Vtedy vychádzali tie úžasné hračky, ktoré sa z drevených menili a krásne hovoriace plyšáky. Všetky moje kamarátky mali všetko na čo sa pozreli, ale ja keď som niečo chcela, musela som si na to našetriť, pretože moji rodičia mi stále opakovali: "Dyna, to je príliš drahé, zabudni na to!" Mala som len pár hračiek a to z obdobia detstva môjho otca a mamy. Všetko to sa zmenilo keď sa narodil môj brat.
Jonathan. Narodil sa keď som mala 5. Vtedy som sa presťahovala ku babičke. Vraj to bolo preto, že rodičia nechceli aby som sa každú noc budila na Johnov plač. Tak učite, už vtedy som si vedela domyslieť že je to preto, že nestíhajú. Nemali čas na mňa, nemohli sa vynadívať na ňho, aký je úžasný a ja som zapadla prachom.
Nevadilo mi to. Síce zo začiatku mi za rodičmi bolo smutno, ale na koniec som bola šťastná. U babičky som sa mala skutočne dobre.
O 3 roky na to sa narodila moja sestra. Beatrice. Moja úplná kópia. Jej modré oči jej svietli na tvári a jej brčkavé blonďaté vlasy krásne dopĺňali jej krásu. Myslela som si, že to bude prvý človek z našej rodiny ktorý ma bude ma mať skutočne rád. Mýlila som sa. Už v prvých týždňoch svojho života mi robila peklo. Cez nocy som poriadne nespávala a keď som rodičom povedala, že chcem ísť ku babiče, začali na mňa húkať, že na čo?! V tomto období som začala mať v škole zlé známky. Nepísala som si úlohy pretože som vždy mudela byť pri Bei keď revala, čo bývalo dosť často. Rodičia jej nakúpili všetko čo jej v očiach videli, ale keď som ja povedala, že potrebujem nový zošit do školy zase ma ovalili odpoveďou: "Kúp si ho sama, veď máš dosť peňazí! Bea chce novú bábiku, nebudem ti kupovať najký zošit!" Žiadna novinka to nebola.
Po čase sa zo mňa stal živnostník. Všetko som si musela platiť sama, čudovala som sa že rodičia odo mňa nepýtali peniaze za nájomné.
Teraz mám 16 a chodím na gympel do vedlajšieho mesta. Chcela som tam ostať na intráku, ale rodičia mali zase plno rečí, kolko to bude stáť.
Ako som hovorila, nemám vela kamarátov. Som iný typ človeka ako všetci iný a preto ma začali odcudzovať. Ale predsa sa nájde pár ludí ktorých mám rada a viem že aj oni majú radi mňa.
Deena, Bessi, Dylan a Bob. Deena je mojou kamarátkou od detstva. Prežili sme toho spolu už vela a nebolo to len to dobré. Bessi, je moja sesternica. Je síce odo mňa staršia ale rozumieme si. Dylan ja môj chalan. Je to úžasný chalan a nedám ho za nič. No, a Bob. To je kamarát ktorý mi je ako brat.
Dylan je na výške a ja, Deena, Bessi a Bob chodíme do rovnakej školy, ale nie do rovnakej triedy.
Bola anglina keď mi cez hodinu zapípal mobil.
"Ups.." zamrmlala som a dala si mobil na tichý.
Pani Silverová na mňa hodila svoj vražebný pohlad a ďalej vysvetlovala nové učivo. O pár minút zvonilo. Ja s Deenou sme sa ako rýchlosťou blsku vyrútili z triedy a mierili ku skrinkám. Tašku som si zhodila do skrinky a vytiahla mobil.
SMS od Dylana. To čo sa v nej nachádzalo by som nepriala nikomu..

Kvôli peniazom..

25. listopadu 2012 v 13:55 | Nin |  Čo som nezaradila
Myslím, že ste počuli o tom že vo štvrtok sa strielalo vo Zvolene. Sú toho plné noviny, telka..
Prečo o tom píšem? Prvá vec prečo je tá, že ja vo Zvolene bývam. Tumblr_m6al0agpsf1ry8a5uo1_500_large
Druhá je tá, že to bolo kvôli peniazom. Kvôli hlúpim 3000 €. Možno si poviete, že je to dosť, áno je to dosť ale stále sú to peniaze. Nejaké papiere ktoré majú určitú hodnotu ale kvôli tým papierom zomreli 3 nevinný ludia.
Peniaze nie sú všetko. Síce teraz v tejto dobre si ludia myslia že sú všetko, pretože bez peňazí by ste asi neprežili. Niektorí ludia to ale dokážu, nemajú domov a žobrú pred obchoďákmi, na uliciach.. Niektorí ludia si myslia že si potom idú kúpiť nejaký alkohol, cigarety.. ale čo ak si chcú kúpiť len nejaký rožok, alebo niečo aby sa aspoň trochu najedli?
My toho doma máme dosť, ale oni žiadne doma nemajú. Možno o domov prišli vlastnou vinou a možno nie. Majú za sebou ťažký život.
Niektorí si myslia že peniaze sú všetko, sú to len taký malý doplnok.

You know my name, NOT my story

24. listopadu 2012 v 14:41 | Nin |  Čo som nezaradila
Niektorí ludia odchudzujú iných kvôli úplným blbostiam.

Môže to byť človek ktorý je tučný, ale nevieš či za tým nie je choroba.
Môže to byť príliš chúdý človek, ale nemusí to byť anorektička.
Môže nosiť okuliare ale nemusí byť slepý, alebo šprt.
Aj za tým najkrajším úsmevom sa skrýva bolesť.
Každý človek sa trápi. Nemusí to byť vždy rovnaký dôvod. Jedného trápi láska, iný sa trápi kvôli škole, alebo rodičom..

Niekto môže preplakať celú noc, ale každé ráno si oblečie ten najdokonalejší úsmev ktorý zakryje všetko.

Za všetkým sa skrýva niečo o čom nevie nikto. Nikto až na toho
kto to prežíva.

Nikto by nemal ludí odcudzovať podla toho ako vyzerá. Nevie, čo
si prežil. Každý si zaslúži byť tým kým by chcel a nie tým kým ho
robia iný.

Je koniec všetkému

23. listopadu 2012 v 18:40 | Nin |  Čo si myslíte vy?
Viete o tom, že 21.12. by mal byť koniec sveta? Jasné, veď kto o tom nevie?
Tumblr_lx65q3bq2l1ql8be6o1_500_large
Je to presne o 4 týždne.
Neviem ako vy ale ja si myslím že je to hovadina.
Hovoria, že v ten deň končí Mayský kalendár, ktorý je najppresnejší zo všetkých kalendárov. Myslím, že toto bude jeho prvá chyba.
Ludstvo proste nemôže len tak z ničoho nič zaniknúť, nie? Čo by to podom bolo? Je možné že by sa zase vyvinulo niečo iné, nové, ale ako? Nie je to možné bez niečoho.
Ak by to ale mal byť posledný deň môjho života, chcela by som si ho užiť. Nejsť do školy, proste ostať doma a užiť si to ako by to skutočne mal byť ten posledný deň, aj keď nemusí.
Treba myslieť pozitívne..
Koniec mal prísť už minimálne 5 krát a sme tu stále.

Čo si myslíte vy?

Príde ten obávaný KONIEC?

Bojíte sa toho?


What do you wear?

22. listopadu 2012 v 20:13 | Nin |  Trošku z módy

Čo si obliekaš?

Napadla ma taká Mini súťaž. Išlo by o súťaž v ktorej by bolo hlavnou témou oblečenie. Nešlo by len o oblečenie, ale aj o ladenie a krátky pokec.

Spravila som malú ukážku:

Ako hlavné som vybrala farebné šaty ktoré vyzerajú letne a sú vhodné do slnečných dní. Aby neostali len pri slnečných dňoch zvolila som čiernu koženú bundičkou s kratším rukávom.
Zvolila som čierne lodičky s mašlou a otvorenou špičkou. Pridala som červeno-oranžovú kabelku ktorá sa hodí ku šatám a trochu to oživí. Celý outfit som dokončila čiernym prsteňom v štýle Mousteche ktorý to dokonale dolaďuje.

Nejaká takáto je moja predstava. Ja viem, nie je to dokonalé, bolo to robené na rýchlo len ako ukážka.
Dala by som napr. Čo by ste si obliekli na Silvestrovskú párty? ... Bolo by to na kolá, hodnotil by sa outfit celkovo, ale aj jeho zladenie.
Nin.

Najkrajší sviatok

21. listopadu 2012 v 19:54 | Nin |  Čo som nezaradila
A keď to vydržíš až do večera, nenapapť, tak uvidíš zlaté prasiatko.
A oci?
No..
A bude mať také zahnuté zuby dohora?
Zahnuté zuby.. Musíš vydržať a budú aj zuby!
Nie, nie, ja nemusím, ja už ho vidím.
Jáááj, jááj...

Najlepšia vianočná reklama aká len môže byť. Je stará už viac ako 5 rokov, ale stále je dobrá.
Už to vidno všade, idú vianoce. Je len škoda, že tie reklamy začali už v polovici októbra, myslím si, že pokazili tú Vianočnú atmosféru. Aj čokoládový Mikulášovia ktorý sa objavovali na regáloch obchodov tiež už v októbri.

Na Vianociach milujem tú atmosféru toho dňa. Ráno sa zobudíš a cítiš že to ráno je niečím iné ako tie ostatné.
Tumblr_mdc5wulpnu1rkf6q1o1_500_large
Vstaneš, ideš do obývačky a tam sa s úsmevom na perách pozrieš na rozžiarený vianočný stromček. Po dome cítiš krásnu vôňu z medovníkov.
Keď si zapneš TV vidíš všetky vianočné rozprávky. V tento deň sú aj tí najdospelejší znova deťmi a pozrú si klasické vianočné rozprávky ako napríklad Popluška, alebo Mrázik.
Ten deň kedy trpíš aby si nakoniec videl zlaté prasiatko ale nakoniec ani nepríde a ty si celý deň hladný.
Večer, keď so svojimi najbližšími zasadnete ku stolu usmejete sa a začnete si rozdávať oplátky s medom. Potom nasleduje cesnak, opekance, kapustnica a kapor so zemiakovým šalátom.. u každého sú tieto zvyky iné.
Po večeri sa s nadšením všetci poberiete do obyvačky. Pod stromčekom nájdete pár škatúl a balíčkov ktoré doniesol Ježiško. Každí je nadšení, aj keď toto nie je to, čo si želal v tento deň, je to len krásny dodatok k nemu.
Po rozbalení balíčkov si šťastný, ale možno aj nešťastný. Možno si tam našiel veci ktoré si si prial, možno ťa niečo prekvapilo a možno si tam nenašiel to po čom si túžil. Vianoce nie sú o darčekoch. Sú o pohode ktorá zavládne v rodine, všetci sadnete za jeden stôl a dáte si sviatočnú večeru.

You and MEME

20. listopadu 2012 v 18:25 | Nin |  Čo si myslíte vy?

Myslel/a som si, že som originál.

No prišli Meme comixy a ja som zistil/a že som rovnaký/á ako všetci ostatný..


Meme comixy ovládly celý svet, zaspamovali Fb..
Hb_large
Pamätám sa keď som to videla prvý krát a dívala sa na to, že ČO?
Najprv som tomu nechápala, až potom som zistila, že sú to len zábavné comixy.

Áno, myslela som si o sebe že som originál a nikto iný nie je taký aká som ja. Svojím spôsobom originál som, ale nie taký ako som si myslela.
Aj ja jačím od bolesti keď zakopnem malíčkom a skriňu, alebo neznášam keď suchou ponožkou stupim do vody.

Zistila som, že asi ten originál nebudem.
Všetci sme rovnaký, aj keď sa odlišujeme.

Čo si myslíte o Meme vy?


Nálada ako zbitý pes..

19. listopadu 2012 v 19:28 | Nin |  Nin
Čavko ludkovia,
tento deň som si predstavovala úžasne. Nešla som do školy, bolo peerko, áno, zase.. To že nás rozdelili do dvoch skupín
Favim.com-21729_large
mi bolo úplne jedno, pretože som bola v tej skupine v ktorej som chcela byť, s tými úžasnými luďmi: Nikou, Lukym, Emmou a Kubom.
Ozaj som sa tešila a nemôžem povedať ani to že to bolo zlé. Bolo fajn, nič viac.
Bolo síce plno rehotu pretože kde je Lukáš tak tam rehot nesmie chýbať. Najprv lízal energeťák zo zeme a potom že: "Načo nám je ping-pondová pálka na ping-pong? Veď sa to dá hrať aj metlou.."
On je proste individum.. ale tak dokonalé individum. Dpč, prečo práve ja? Prečo som mu podlahla? Áááh... ale to proste nejde sa neusmiať keď sa na ňho kukneš, nejde to. Ten pocit, je ako keď sa kukneš do slnka a ono ťa to tak ožiari že sa preste usmaiť musíš... och joj, už tu kecám ako nejaká romantička, či čo, ale je pravda, že momentálne sa nemám komu vyrozprávať, keď babám tým ťažiť náladu nejdem, lebo nechcem aby vedeli že som do ňho. Aj keď jedna to vie a vie aj to že on je do mňa a celé to chce prekaziť, ale to je detail. Vlastne, ten detail je to, prečo mám teraz takú úžasnú náladu, ale nechajme tak.
Jediná kamarátka ktorej by som to mohla normálne povedať odomňa býva desiatky kilometrov čo mi teraz nepomôže. Ale aj tak som rada že niekoho zaujímam. Diki Helča a aj Maťa, neviem čo by som bez vás robila pri týchto mojich depkových náladách, ale aj všeobecne. Holky, lúbim...

Čo ďalej? Už o tom kecať nejdem.
Zajtra je zase škola a hrozí písomka z angliny aj matiky. Bojím sa výsledku písomky z dejáku a toto že ma bude učitelka skúšať. Nič nie je horšie ako skúšanie z dejáku a bioly. Ble..
Potom ešte ten hnusný jazyk nemina, prečo my na škole musíme mať len neminu a anglinu? To múdro vymysleli, že? Trpíme my..
To je asi všetko pre dnešok =) ..mám rozpísaný jeden príbeh, ale neviem kedy to bude a ak to aj bude bude to dosť dlhé, teda aspoň si myslí. Chceli by ste to ako jednu dlhú časť, alebo rozdeliť na dve?
Nin.

Ružová podprda, neznášam ťa!

17. listopadu 2012 v 19:40 | Nin |  Nin
Nadpis hovorí za všetko..
Tumblr_m3iqcn3pjm1qmhqomo1_500_large
Piatkové ráno bolo pohodové. Vstala som, síce ťažko a hneď som zamierila ku skrini. Vybrala som nejaké to oblečenie. Potom moja cesta smerovala do kuchyni kde osm si spravila raňajky a najedla sa. Spravila som ešte pár dôležitých vecí a čakala kým mi baby zazvonia. Zvonili v rovnaký čas ako vždy. Naša cesta smerovala do školy, kde sa nám vôbec nechcelo ísť. Jedným z dôvodou prečo bolo to, že prvá hodina bola teleska.
Zobrali sme veci a išli do šatní. Až potom som si spomenula, že mám moju ružovú podprdu. Nebolo by to nič, keby to nebola neónová ružová. Velmi pekne to presvitalo cez moje biele tričko. Všimol si to každí, skutočne každý a každý sa na tom aj rehotal. Je pravda, že som sa na tom smiala aj ja, ale velmi smiešne mi to neprišlo. Tak som spravila aspoň malú zábavku na telesku..
Čo sa ešte týka piatku, bola tam písomka z dejáku z ktorej mám dobrý pocit, čiže by to nemalo byť nič horšie ako 2. Síce je pravda, že nikdy nevieš ale veriť si treba.

Víkend zatial prebieha fajn. Vrátila som sa od ocina u ktorého som bola od včera. Bolo super. So Sarou sme trošku pokecali a aj sa pofotili.
Ak dáš na blog TÚ fotku tak neprežiješ! Mysli aj na mňa =D
Večer bol super. Zase noc strávená "spolu", hh. Nech si myslí kto čo chce mám ťa rada a bolo to super. Aj keď dneska bol menší prúser.. Ale veď sranda, sranda, sranda, prúser..

Zajtrajší deň budem tráviť s mojim 3 ročným bratrancom. Huráá... držte palce aby som nezošalela. Tak mi prosím držte palečky ;)
Nin.


Viedeň

15. listopadu 2012 v 19:32 | Nin |  Čo som nafotila
Našla som ešte pár fotiek z Viedne. Nedávno som vám sem dávala fotky zo Zoo, ale teraz sú to fotky z centra.
Nie je ich vela, snažila som sa vybrať tie najlepšie. Nie sú dokonalé ale mne sa celkom páčia ;)



To čo bolo dnes

14. listopadu 2012 v 20:16 | Nin |  Nin
Hovorila som, že dneska napíšem niečo z toho čo bolo dnes, čiže z peerka.
Čím začať, asi tým že som si to predstavovala úplne inak. Nemohli sme sedieť ako sme chceli, jasné, museli sme sedieť celá škola spolu. Čiže tie "facky" po nohách boli na nič. Bolo to velké čiže potrvalo kým som tak vôbec dakoho známeho našla. Stále som sa otáčala so zadu. Kuba som videla a aj škaredého Kuba som stretla ale o Lukášovi som ani nepočula. Asi po 2 hodinách nám dali prestávku. Išli sme sa nažrať. Aj keď ja som ziedla len 2 tyčinky, nechcela som do seba pchať,
Tumblr_mbmsu9pcbv1qfjcgao1_500_large
spolužiačka si nabrala tyčiniek do oboch rúk. Len sme sa smiali. Potom sme stretli Niku. Ona chodí s Lukášom do triedy a spolužiačka taká: "Je tu Lukáš?" Nika sa na ňu pozrela len s takým hrozným pohladom: "Si sa zamilovala či čo?" som sa len smiať začala. No...
Ja s B. sme ešte išli na WC a K. so S. išli späť do auly. Keď sme sa vracali ja som išla popredu a B. samozrejme zaostávala ako vždy, ona je totiť zaostalá blondýna.
K. a S. tam už sedeli. Ako som ja išla K. na mňa zvrieskla: "Nina! Tretí rad od hora!" Zdvihla som hlavu a koho tam nevidím? - Lukáš. Tie jeho oči.. vypučené a čumel na mňa. Ja som sa iba zarehotala a sadla si. Je pravda, že potom som sa na ňho celú dobu otáčala ale to je detail, hh. Správni ludia o tom vedia aj viac, tu to vypisovať nejdem.
Čo sa týka programu, začalo to tým, že nám púšťali prezentácie o drogách, životnom štýle atd. Potom tam spievali, tancvali... Bol ešte aj Quíz. Za našu školu tam boli takí dvaja, no ako to povedať, výmeli.. ale dotiehli ot na tretie miesto za čo sme im všetci boli vďační.
Skončilo to o hodinu skôr čo nebolo dobré. Išli sme s babami potom ešte do mesta. B. dneska má národky tak že jej dačo kúpime. Kúpili sme jej úplné hovadiny. Tak ako sa jej patrí. Sprostá, detská a nebezpečná blondýna. Darčeky vystihujú všetky tieto vlastnosti. Je som išla na to detská, takže odo mňa dostane darček z Dráčika =D
Nin.

Nový článok

13. listopadu 2012 v 19:28 | Nin |  Nin
Tumblr_leeai5cuok1qa32hio1_1280_large_large Zajtra bude úžasný deň. Aspoň si to myslím. Bude peerko a nič nie je lepšie ako deň kedy je peerko.
Teraz to nebude intrák, ale nejká nudná Dúhová konferencia na ktorej nebudeme môcť nič robiť.
Budú tam síce chalani a aj iní fajn ludia, ale neviem ako to bude. Môj vzťah s Lukášom opisovať nejdem, škaredý Kubo je na mňa naštvaný a Kubo, no.. toho poznám už minimálne 7 rokov a mám na ňho pár velmi dôležitých otázok, už vidím ten jeho výraz keď mu poviem že sa ho dačo chcem spýtať. Už dneska sme sa pripravovali na to capanie po nohách.
Myslím, že budeme až príliš aktívny takže to vyvrcholí tým že na nás budú učitelky naštvané. Ale veď čo chcú, my sa len dobre zabávame. Smiech do života patrí.
Jediné čo mi na tom dni vadí, je to že potom musím ísť ešte na anglinu a odpisovať všetky tie veci zo školy.. komu by sa to chcelo? Ale musím.
Ten deň mi neskazí nič, ozaj nič, ak sa pokúsi tak dostane cez papulu ;)
Určite vám zajtra napíšem najlepšie pikošky a novinky =D Možo aj dačo nafotím ;D
Nin.

Ani nevieš čo máš na blízku

13. listopadu 2012 v 18:23 | Nin |  Príbehy
Už ako malá som sa v škole rada učila jazyky. Angličtina bol môj najoblúbenejší predmen ta celom prvom stupni. Keď ste sa spýtali mojich spolužiakov čo je ich najoblúbenejším predmetom bez váhania vám odpovedali Výtvarná. Ja som bola iná.
Mojím najoblúbenejším predmetom bola angličtina.
Ako prišiel druhý stupeň nič sa nezmenilo. Až na to, že k mojim oblúbeným predmetom sa pridala aj Geografia a Nemčina. Milovala som svet, chcela som sa o ňom viac dozvedieť. Nemčina bol len ďalší jazyk k dobru. Nikto z mojich spolužiakov nemal rád nemčiunu. Každí na ňu len nadával, ale ja som ju vedela od slova, do slova.
Keď bol čas rozhodnúť o ďalšom kroku do života a vybrať si strednú školu, vybrala som si Bilingválne gymnázium. Učila sa tam francúžština čo bolo pre mňa super. Išlo mi to super.
Po pár rokoch sa skončilo aj toto. Vtedy bol čas skutočne sa rozhodnúť. Ja som sa rozhodla bez váhania, budem cestovať po celom svete.
Keď som to povedala rodičom ostali, zhorození. Vraj také dobré štúdium a ja chcem cestovať? Na koniec prikývli. A ja som si začala plánovať prvú cestu.
Nevedela som čo ako bude a ani kde. Začala som teda vo Velkej Británii. Bolo to práve mestečko Crawley neďaleko od Londýna. Spoznala som tak skvelých ludí.
Rozhodla som sa ísť na sever. Keď som dorazila do Londýna našla som si hotel a išla sa pozrieť na všetky tie významné stavby. Boli krásne. London Eye je dokonalou súčasťou Londýna.
Takto som pokračovala až na sever Veľkej Británie. Mala som neskutočne vela zážitkov a spoznala som úžasních ludí.
Ďalším miestom na mojom zozname bola Ázia. Chcela som vidieť malých číňankov. Ale ťahalo ma tam aj viac vecí. Vidieť tú indickú kultúru, tie chrámy.
Navštívila som všetky chrámi a nelutujem tie bolavé nohy. Bol to úžasný zážitok. Aj malí číňankovia boli úžasní.
Prešla som celú Ameriku, Afriku a dokonca aj Austráliu. Zažila som to, čo by som nikdy nebola zažila. Som rada že som sa rozhodla pre takýto život. Nebude to lutovať.
Náš svet je plný krásnych vecí..

New dess

12. listopadu 2012 v 20:17 | Nin |  Čo som nezaradila
Možno ste si už niektorí všimli, ale môj blog zmenil vzhlad. Dostal nový kabátik.
Musím zaň poďakovať Kate. Je ozaj úžasný. Som velmi spokojná =)


Čo si o ňom myslíte vy?

X factor a...

11. listopadu 2012 v 14:22 | Nin |  Čo som nezaradila
Myslím, že nie som jedinou faninkou Amerického X factoru. Včera bol ďalší diel a ja som samozrejme ležala v posteli a čumela na tv.
Mám taký pocit že som sa zamilovala. Nie je to žiadna novinka, ale teraz je to nereálny človek. Prečo nereálny? Nereálnymy luďmi nazývam tých, s ktorými viem že nebudem chodiť ani nič podobné.
Emblem3
Sú to Emblem3. No, len jeden z nich, Keaton. Je to ten nalavo ;D
Toto spievali úplne dokonale. Iba som sa dívala,že ČO? Parádne.
Je jasné, že Jennel je úplne dokonalá. Spieva Super. Mala som ju rada už od začiatku. To jej, O la,la,la,la, laaa...
Okrem toho tam boli aj 1D, čo k nim? Tento svet je momentálne posiaty Directionerkami v každom rohu. Je pravda že aj ja som ňou bola. Teraz som ale Wantedáčka.
Začalo sa to asi pred rokom keď o 1D nevedelo vela ludí. Prvý krát som ich videla v Kamarátov. Pustila som si ich WMYB a hneď som sa zamilovala. Takto to išlo asi pol roka a potom prišla tá velká vlna 1D. Každí ich miloval, každí ich chcel..
Vtedy som si povedala, Načo byť jednou z tých naivných fanúšičiek? Všetky si predstavujú ako budú chodiť s Naillom, ako ich Zayn pozve do kina a ako náhodne vrazia do Harryho uprostred Bratislavy. Sladké sny, áno, len sny..
Teraz o nich počujete na každom kroku a keď niekomu poviete že ich nemáte radi len sa na vás pozerajú s otvorenými ústami, že ČO? No a, nemám ich dáko moc rada žijem s tým že sú to najpopulárnejšia skupina všetkých dôb, aj to že o nich viem dosť ale nazáleží mi na tom, vlastne na ničom čo súvisí s nimi.
Je mi jedno aký je váš názor na mňa po tom, čo ste sa o mne dozvedeli túto krutú správu, tak čo už, som to proste JA!
Ale predsa by som chcela vedieť aký názor na nich máte vy ;D Takže píšte vaše názory na nich, X factor...
Nin.

Všetky oči na mne

10. listopadu 2012 v 17:17 | Nin |  Čo som nezaradila
Prvá pesnička od Majka Spirita ktorá ma skutočne dostala.
Netuším prečo práve táto ale bola to láska na prvé počutie.

BTW: Je to jediná pesnička ktorú dovolím spolužiačke spievať na biole.
Ja z toho nevyndem so zlou náladou a ona bez faciek ;D

Čo si o nej myslíte vy?


Weekend

9. listopadu 2012 v 17:46 | Nin |  Nin
Tumblr_m989cuawfa1qf731yo1_500_large Je to tu. Dlho očakávaný víkend dorazil. Škoda, že tento víkend nebude nejaký špeci.
Zase to bude len učenie a mučenie. V pondelok je Chémia na ktorej mám prikázané sa prihlásiť po mojej 3 z písomky. Očakávaná písomka je aj z bioly. Nikto sa nevedel prihlásiť tak budeme písať všetci ;) Kruté.
Nič sa ale nevyrovná strede. Streda, to bude dokonalý deň. Nepôjdem do školy a budem s tými najdokonalejšími a najparádnejšími luďmi.
Ou yeáh, v stredu je Peerko. Síce, nie je to peerko ale nejaká Dúhová konferencia kde budú všetci peeráci. Vúú.. neskutočne sa teším. Správy nie sú normálny kec a smajlíky nie sú normálny smiech. Bude to paráda =)
Ale predsa to má jedno mínus, budú tam aj moji otravní spolužiaci ktorí budú robiť rozhovor s primátorom do školského časopisu. A ešte ide aj pár céčkarov, ale tých dáko zvládneme ;)
Myslím, že len ja a K. sa tam skutočne tešíme. S. je to úplne ukradnuté a B. tam ešte nepola. Ale aj tak sa teším =)
Ako idete víkendovať vy? =)
Nin.